Príspevky pre ZŤP sú (ne)dostupné

Autor: Peter Parada | 2.4.2016 o 11:31 | Karma článku: 6,33 | Prečítané:  1338x

Ľudia zdravotne ťažko postihnutí sú bežne odkázaní na pomoc druhých. Vždy však budem tvrdiť, že pomoc by mala prichádzať nielen od najbližšej rodiny, ale hlavne od štátu. 

Hovorím si často, že snaživou prácou si človek môže zabezpečiť všetko do tej miery, ako sám chce. Áno, niekedy je potrebné mať v živote aj šťastie a pomoc druhých. Ale sú však medzi nami tí, ktorí pre rôzny hendikep nemôžu pracovať, zabezpečovať si bežné potreby a nemám tým na mysli tých, ktorí nechcú pracovať. Možno je to pre niekoho životné klišé, ale „zdravie je nadovšetko“.

Ľudia zdravotne ťažko postihnutí sú bežne odkázaní na pomoc druhých. Vždy však budem tvrdiť, že pomoc by mala prichádzať nielen od najbližšej rodiny, ale hlavne od štátu. Žijeme vo vyspelej Európe, kde sa hlásime k základných ľudským právam a princíp spolupatričnosti a tolerancie nám ako Slovákom nie je cudzí.

Byť tolerantní s hendikepovanými neznamená len pomôcť slepej žene prejsť cez prechod pre chodcov, či chlapovi na vozíku podať v potravinách cukor z vrchnej police. Chce sa mi veriť, že mnohí do takejto skupiny tolerantných patria. Mojim zámerom je však poukázať na toleranciu a poradenstvo pre občanov so ZŤP na miestnych Úradoch práce, soc. vecí a rodiny.

Mnohí hendikepovaní sú odkázaní na príspevky zo štátu, tzn. príspevky ZŤP. Každý s istou mierou zdravotného postihnutia má na nich nárok. V praxi sa často stretávam s tým názorom, že ľudia o nich hovoria, ako by to boli príspevky pre nejakých vyvolených, ktorí dokážu vypísať žiadosti a zabezpečiť si potvrdenia od rôznych inštitúcii, lekárov a následne podať relevantne žiadosť. Čo však s tými, čo to nevedia. Riešia ešte stále svoje postihnutie, snažia sa s ním vysporiadať, snažia sa nebyť nikomu na obťaž. Pre tých by tu mal byť zamestnanec UPSVaRu, ktorí by nemal vystupovať len z pozície prijímateľa a posudzovateľa žiadosti, ale hlavne byť poradcom pre klienta. Ešte počas štúdii na VŠ nám stále pripomínali, že sociálna práca je práca s klientom, čiže od poradenstva k pomoci. Mnohé dámy na spomínaných úradoch vystupujú len do miery zberu dát, žiadosti a náležitostí. Nedokážu človeku povedať, k tomu, aby ste mali nárok na TOTO (príspevok) je potrebné doložiť TOTO (nejaké potvrdenie od lekára špecialistu apod). S tým sa stretávam často, veľmi často.

Ľuďom s hendikepom je potrebné podať nielen pomocnú ruku na ulici, ale aj systémovo ho zaradiť do spomínaných príspevkov, aby jeho život mohol byť minimálne ustálený a potreby zabezpečované.

PS: Mnohí rodičia detí s postihnutím sa s takýmito situáciami stretávajú každodenne. Tu by sme z pozície štátu (úradníkov) mali byť o to viac nápomocnejší, pretože neide o rodičov detí, ale o samotné deti s postihnutím, ktoré potrebujú vo svojom mladom veku tých POTRIEB omnoho viac.

PS 2: Ospravedlňujem sa týmto svetlým výnimkám na uvedených úradoch, ktorí dokážu rodinám poradiť a usmerniť. Žiaľ je ich veľmi veľmi málo.  

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Architekt: Niektoré sedačky sú zámerne nepohodlné

Aké zásadné chyby robíme pri zariaďovaní obývačky a kam umiestniť televízor?

SVET

Muž zastrelil vo Fínsku starostku mesta a dve novinárky

Každú zasiahol ranami z pušky do hlavy a trupu.

EKONOMIKA

Zakladateľ siete pre milionárov: Neukazujú len bohatstvo, ale to, ako žijú

Sociálna sieť Rich Kids nie je pre každého.


Už ste čítali?